Práca zo zeme

Základy práce zo zeme

"S koňom pracujeme v kruhovej ohrade o priemere 5-10 metrov podľa charakteristiky koňa. Koňovi nechávame ohlávku, avšak musí byť na voľno. V pravej ruke (ak sme ľaváci, tak v ľavej; tak i ďalej) držíme lonžovaciu šnúru stočenú tak, aby koňovi pripomínala váš chvost - okamžite vysvetlím, prečo, viď nižšie.

1.     Kruhy

"Najprv musíme koňa od seba dostať ku kraju ohrady. To dosiahneme tak, že sa narovnáme, švihneme "chvostom" a urobíme gesto, akoby sme chceli na koňa zaútočiť; popritom sa mu stále dívame priam vražedne na časť krku hneď za ušami (cieľ predátorov aj dominantného koňa). V prírode obieha podriadený kôň okolo dominantného koňa. Tým ho uznáva za svoju autoritu. Ak však zvádzajú žrebce medzi sebou súboj, dominantný je taktiež uprostred. Na koňa pôsobíme očným tlakom na jeho krk pod 45° uhlom (ideme vlastne mierne za ním). Kôň by mal obiehať stále okolo nás. Všímame si reč jeho tela. Keď kôň má uši otočené dopredu, môžeme ho nechať behať ďalej v kruhu. Známkou toho, že ho to nebaví a uznáva nás za autoritu je to, že uši natočí mierne dozadu alebo do strán a začne prežúvať. Vtedy ho nechajme urobiť ešte posledné čestné kolo až dve. Avšak čím ide kôň pomalšie, tým viac sa mu to nepáči a neuznáva vás za svoju autoritu - vtedy ho pokojne môžeme popohnať vertikálne roztočeným koncom lonžky a použiť zastrašujúcu taktiku (viď bod

1.). Koňa k sebe privoláme hlbokým, miernym zapískaním (nie hvizdom) a pohybom ruky. Plecia stiahneme, nesmieme pôsobiť dominantne. Od koňa sa odvrátime, alebo aspoň zostaneme stáť na mieste a netočíme sa za ním. Kôň by však vždy mal prísť až na naše zavolanie (zapískanie) a nie len na reč nášho tela. Ak sa však tak nestane a kôň príde skôr, vystrieme sa a napriahnutou rukou so zdvihnutým ukazovákom pred neho sa ho snažíme dominantnou rečou tela udržať vo vzdialenosti. Môžeme tiež použiť zatrasenie lonžkou - zvuk veľkej karabíny hrá veľmi dôležitú úlohu - zastupuje vlastne zvuk olív na uzde alebo karabínky na ohlávke (ak s koňom jazdíme len na ohlávke) pri zatiahnutí a v budúcnosti tento zvuk bude signalizovať zastavenie alebo cúvanie.
Ak ale nepríde vôbec, môžeme ho začať vo veľkom kruhu obchádzať smerom od hlavy koňa k jeho zadku - dávame mu tým možnosť voľby a kôň k nám
väčšinou sám príde.  Pochválime ho pohladením. Môžeme mu stiahnuť hlavu k zemi, aby bolo jasné, že všetko je v pohode a držíme mu ju dole až kým ju neuvoľní a nenechá ju aj sám dolu. Opakujeme celé cvičenie od bodu 1. Koňa vždy počas obiehania obrátime aj do druhej strany. Obracanie do druhej strany sa robí tak, že obiehajúcemu koňovi rukou s lonžkou pohybom uzavrieme cestu a opakujeme zastrašovaciu taktiku obrátení koňovi zboku alebo čelom. Kôň by sa mal obrátiť a bežať do druhej strany. Koňa uviažeme na lonžku a opakujeme celé cvičenie znovu aspoň 2-3 razy.

2.     Cúvanie, otáčanie okolo predných a zadných nôh, ustupovanie do strany

Vo fáze, keď je kôň pri nás, môžeme pri ďalších razoch po práci v kruhu pripojiť aj metódu "nežného tlaku". Najprv je potrebné uvedomiť si rozdelenie tela koňa na 5 zón. Prvou zónou je hlava a 1 km pred ňou, preto musíme sledovať, čo zaujíma koňa jeden kilometer ďaleko v jeho zornom poli (dôležité aby sme predišli vhodnou reakciou splašeniu koňa napr. ak ide okolo motorové vozidlo...). Ďalšou zónou je krk a predné nohy. Tretia zóna je brucho a chrbát koňa; štvrtou je zadok a zadné nohy; piata zóna je chvost a kilometer za koňom, čiže musíme sledovať jednoducho všetko v okruhu jedného km.  

Kone majú tendenciu použiť proti nášmu tlaku vlastný protitlak, preto je dôležité nepovoliť vo svojich požiadavkách - kôň väčšinou sám postupne pochopí, že je lepšie sa tomuto tlaku vyhýbať. Tým sa trénuje jeho citlivosť na povely jazdca. Pri pokyne na cúvanie zľahka prstami zatlačíme koňovi na hlavu a hruď. Vždy začíname miernym tlakom, až potom tlak zvyšujeme ak kôň nereaguje. Ak chceme, aby sa otáčal okolo osi zadných nôh, zatlačíme na hlavu a plece koňa. Kôň by mal ustupovať. Čiže ak zatlačíme na pravé plece a pravú stranu hlavy, kôň ustúpi doľava. Trochu horšie to je ak chceme aby sa kôň otáčal okolo osi zadných nôh, pretože bude mať tendenciu točiť sa za nami. Voľnou lonžkou a napriahnutou rukou, v ktorej ju držíme mu teda uzavrieme možnosť točiť sa za nami a prstami mu "nežným tlakom" zatlačíme na zadok. Taktiež platí pravidlo postupného tlaku. Najťažšie na pochopenie je pre koňa ustupovanie do strany. Vtedy pôsobíme na koňa tlakom v oblasti 3. zóny (bok). Po každom cviku koňa pochválime pohladením alebo tichou pochvalou - majú rady hlavne "ššš-kavé" pochvaly ako "no šššššikovné dievčččatko..."

3.     Prechádzanie cez úzky priestor

Koňovi sa môže hodiť, keď sa naučí prechádzať cez úzky priestor, pretože budeme potrebovať, aby sa nebál úzkych priestorov, keď ho budeme napr. nakladať do prepravného boxu. Aby sme to docielili, je nutná dôvera koňa ku vám a nesmieme mu zablokovať priestor, ktorý má prejsť a taktiež začíname so širokým priestorom. Keď kôň behá v kruhu, zastavíme ho gestom rukou (viď vyššie). Necháme ho stáť na mieste asi 5 sekúnd; túto dobu postupne predlžujeme. S vystretou rukou sa pri ďalších opakovaniach vždy trochu priblížime. Koňovi ukážeme rukou, kam chceme aby išiel a vzápätí voľný koniec vertikálne roztočenej lonžky koňa prinúti prejsť cez úzky priestor medzi ohradou a našou rukou. Postupne koňa nechávame v úzkom priestore pokojne stáť. Ak odmieta, koňa nedrilujeme, pretože by z toho mohol dostať panický strach. Opíšeme cca 2 obyčajné kruhy a znova ho postupne skúšame previesť cez úzky priestor (vždy úplne od začiatku a nie od bodu, kde sme skončili, pretože kôň by mohol spanikáriť; všetko musí ísť postupne, prirodzene, pokojne a ľahko).

4.     Privykanie na sedlo

V prvom rade potrebujeme docieliť scvrknutie celého koňa do oblasti tretej zóny, čo znamená, že jednotlivé pokyny postupne s výcvikom presúvame do oblasti brucha. Hlavu môžeme ovládať uzdou a chvost je pre nás nepodstatný.

Kôň je teda teraz dostatočne citlivý na jemné povely (niekedy dokonca stačí aj len pohľad na danú časť tela). Potrebujeme však aby bol necitlivý v oblasti sedla, čo docielime jemným tľapkaním po vrchnej strane chrbta - tam kde by malo byť sedlo a tiež tým, že mu cez chrbát prehodíme druhý koniec lonžky, aby sa nebál povrazu. Hneď, ako koňovi znecitlivíme chrbát, môžeme do ohrady priniesť sedlo a uzdu a položiť to do našej blízkosti. Hlavne v tomto období často používame upokojujúce gesto - hlavu dáme koňovi dolu v blízkosti sedla. Tak kôň pochopí, že sedlo je pokoj a že sa ho nemusí báť. Takisto to môžeme urobiť aj s ostatnými neznámymi predmetmi, či predmetmi, ktorých sa kôň bojí. Tak si zvykne na to, že sedlo je pohoda a nie stres.

5.     Všeobecné tipy k výcviku pri práci zo zeme

-         Získanie pozornosti

Stredom pozornosti koňa musíme byť my. Ak ho teda zaujímajú povedzme kone vo výbehu, necháme ho dovtedy krúžiť a otáčať sa, kým nebude jeho pozornosť sústredená len na nás. Či tak je alebo nie spoznáme pri behaní hlavne podľa pozície uší - ak sú uši natočené k predmetu, ktorý ho zaujíma, zväčša sa aj počas behania za ním otáčajú.  V prípade, že ide okolo napr. jazdec alebo motorové vozidlo a cvičíme s koňom v strede a koňa to zaujíma viac ako my, použijeme zastrašovaciu taktiku a donútime koňa pracovať - zamestnáme jeho myseľ, aby sa sústredil na nás.

-         Cviky v strede kruhu

Sem patrí cúvanie, otáčanie sa okolo osi predných a zadných nôh a ustupovanie do strany. Ak koňa tieto cviky iba učíme, vždy stačí iba náznak toho, že pochopil - 1-2 kroky dozadu, do strany atď.. Až postupne vyžadujeme od koňa čoraz viac (závisí od dĺžky tlaku ale najlepšie je tlak prerušovať pri každom kroku, čiže tlak-krok-prestaneme s tlakom a opäť tlak-krok-voľno atď.). Nikdy koňa nenútime robiť hneď na začiatku alebo neúmerne stupni výcviku dlho žiaden cvik. Môže to totiž spôsobiť, že dané cviky koňa prestanú baviť a náprava je potom veľmi ťažká ak nie nemožná. Koňa žiaden cvik nesmie začať nudiť. Všetky cviky robíme do oboch strán, aby sme dosiahli obojstranného koňa a zároveň rovnomerne vyvinuté jeho svalstvo. Ak by sme tak nerobili, môže pri vývine svalstva nastať svalová disbalancia (nerovnováha, nerovnomerne vyvinuté svalstvo) a kôň potom môže mať problémy nielen pri jazdení pri cvikoch do druhej strany, ale aj s postrojom, pretože ten ho bude omínať a tlačiť a nebude dobre sedieť, čo platí hlavne pre sedlo (otlaky, zápaly chrbtových svalov a i.). Cviky nikdy neopakujeme v presnom poradí, pretože kôň na rýchlo naučí, čo bude nasledovať a cviky bude vykonávať aj bez nášho povelu, čo je však zlé. Poradie cvikov rozhodne neustále obmieňajme. Kôň na konci výcviku nikdy nesmie byť unavený.

-         Rozličné kone

Veľký kôň
- ľudia sa často veľkých koní boja, ale je to úplne jedno či veľký alebo obyčajný kôň. Vzťah človeka s koňom nikdy nesmie byť založený na strachu, pretože kone už pri prvom stretnutí poznajú (ako prvé podľa citlivého čuchu) či sa ich bojíte alebo nie. taktiež ich ochota pracovať pod vaším velením sa bude odvíjať od toho. Kone dokážu človeka výborne odhadnúť už pri prvom pohľade.

Poník
- na prekvapenie sa s poníkmi skutočne ťažko pracuje, pretože majú dosť svoju hlavu. Povely musia byť veľmi výrazné, aby ich poník uposlúchol. V podstate platí, že čím primitívnejšie plemeno, tým sa s ním ťažšie pracuje. Ľudia často deťom kupujú poníky, lenže je to to najhoršie, čo môžeme urobiť, pretože poníky bývajú skutočne veľmi svojhlavé.

Žrebec do 5 rokov
- žrebce sú akoby samostatným živočíšnym druhom, preto je aj práca s nimi úplne iná. Vyššie som opisovala hlavne prácu s kobylou. Pri žrebcoch musíme byť oveľa opatrnejší, pretože nikdy neviete ako zareaguje. Celkovo by sme žrebcovi mali dávať oveľa jemnejšie pokyny, aby to nebral ako útok proti svojmu "majestátu". Hneď, ako si totižto žrebec bude myslieť, že chcete spochybniť jeho postavenie v stáde, môže vás vyzvať na súboj a aj zaútočiť - z tohto dôvodu by so žrebcami mali pracovať odborníci, pretože žrebce sú veľmi hrdé a musíme mať veľa poznatkov z ich etológie (náuky o správaní), aby sme vedeli čítať jemné signály a predísť nedorozumeniam medzi nami a žrebcom. Zaujímavé je, že mladého žrebca nie je až  také ťažké vycvičiť. Riziko nastáva hlavne vo veku 6-8 rokov, kedy si žrebec začína dobíjať svoje postavenie v stáde a spochybňuje každú autoritu - chce sa dostať do čela stáda a nevidí žiaden rozdiel v tom, že vy ste človek a vás teda musí poslúchať - preň ste vodca a to vodca, ktorého spochybňuje! S takýmito koňmi musia pracovať naozaj LEN odborníci.

Žrebec starší ako 10 rokov - najväčšie riziko aké vás kedy pri takomto žrebcovi môže stretnúť je vaša nepozornosť. Ak chcete pracovať s takýmto koňom, musíte ho dokonale poznať a dávať veľmi jemné signály. Dvojnásobne to platí pri vodcoch stáda. Staršie žrebce bývajú často tvrdohlavé, lenivé a neustále budú spochybňovať absolútne všetko, čo urobíte alebo poviete, čo môže niekedy človeka vytáčať do nepríčetnosti. NIKDY sa nesmieme nechať strhnúť hnevom, nech je žrebec akýkoľvek tvrdohlavý, pretože to by mohol vyhodnotiť ako výzvu na súboj z vašej strany - pamätajte na to, že keď je on vodca stáda, nemôžete ho preháňať ako sa vám zapáči; je to jednoducho proti jeho chápaniu a podstate. Ak sa teda bude iba vláčiť dookola, pamätajte, že takýto kôň bude ochotný ísť nanajvýš klusom. Taktiež ho nesmieme nechať donekonečna behať dookola - bohato stačia 3-4 kolá a privolanie s cvikmi. Keď s ním vojdeme do cvičného priestoru, necháme ho pokojne všetko si očuchať, príp. aj sa vyváľať. Vždy treba pri tejto práci mať na pamäti, že je to žrebec, kôň, ktorý má v stáde už ustálené postavenie, veľmi prefíkaný a hlavne - silnejší. Ak nám však raz takýto kôň začne dôverovať a dovolí nám, tak nám dovolí takmer čokoľvek, ale stále treba pamätať na to, že je to nevyspytateľný žrebec a podľa toho s ním vždy pracovať (veľa záleží aj od jeho nálady, preto by som chcela upozorniť, že čo sa používa pri kobylách "čo sa nepodarilo dnes, podarí sa zajtra" obrátila na žrebce asi takto "čo sa podarilo dnes, nemusí sa podariť zajtra"). S takýmito koňmi by mali pracovať LEN odborníci.

Valach (kastrovaný žrebec) - pri valachoch sa dá v pokoji pracovať ako s kobylami, pretože ich už neženie ich "žrebcovská podstata". Väčší pozor si však musíme dať pri valachoch, ktorí suplujú v stáde úlohu vodcu. Stále však práca s nimi nie je taká nebezpečná, ako pri žrebcoch v akomkoľvek veku, čo je celkom povzbudivé J. Pracovať s nimi môže aj začiatočník, avšak stále treba byť opatrný ako koniec koncov pri každom koňovi. Veľký pozor však treba dať pozor na valachy, ktoré majú tzv. žrebčie návyky - takéto kone boli pravdepodobne kastrované dosť neskoro ak nie až v dospelosti (žrebce by sa mali kastrovať v 1 roku života)."[1]