Myslenie koňa

              "Kone sú veľmi citlivé. Ľahko porozumejú neverbálnym pokynom a ustavične vnímajú aj vašu reč; pocity či náladu sa vám nepodarí pred koňom skryť. Kone majú takú širokú škálu výrazov, že menej skúsení ľudia dakedy iba ťažko pochopia, čo im chcú povedať. Treba brať do úvahy celkový vzhľad koňa a neriadiť sa iba podľa jedného znaku, napríklad postavenia uší. Ak venujete dosť času pozorovaniu koní, iste sa vám podarí rozlíšiť veľa ich signálov."[1]

              Kôň je od prírody plaché zviera. Ako korisť musí byť pred predátormi a nebezpečnými situáciami neustále v strehu a preto jeho prvá reakcia na čokoľvek, čo nepozná je - utiecť preč. Tzv. konská úniková vzdialenosť je približne 400m; potom sa obyčajne zastavia a zhodnotia situáciu. My sme pre koňa predátor, to znamená, že nám prirodzene nebude dôverovať. Čo je pre koňa mätúce je skutočnosť, že jazdec, ktorý je predátor sa správa ako priateľ (ak sa tak správa). Ak chceme aby si nás kôň aspoň trochu pripustil k telu, musím esa správať nie ako predátor, lež ako korisť.

              Takisto aj z dôvodu bezpečnosti žije v stádach. Kôň držaný v stajni alebo na pastvisku osamote nevýslovne trpí. Preto, ak si chceme zaobstarať
koňa, tak aspoň dvoch.

              "Kone sú veľmi spoločenské zvieratá a dobre sa cítia iba medzi ostatnými jedincami svojho druhu. Ak koňovi na dlhší čas odopriete kontakt s ostatnými koňmi, môže z toho vzniknúť veľa problémov, ktoré sa prejavia ich duševnými alebo fyzickými ťažkosťami, či nezvyčajným správaním. Stádo je základ konského spoločenstva, lebo jedinec sa cíti v skupine bezpečnejší, stádo ponúka príležitosti na reprodukciu aj oporu."[2]

              Dôležité je tiež si uvedomiť štruktúru stáda. Stádo v skutočnosti vedie staršia kobyla a vedúci žrebec je obvykle len ochrancom a obrancom stáda. Práve táto staršia kobyla vedie celé stádo, tá rozhoduje o pohybe stáda a potravou a udržiava disciplínu. Práve sklon nasledovať vodcu sa dá dobre využiť pri výcviku.

              V stáde sa kone o seba navzájom starajú - čistia si srsť, spoločne hľadajú potravu, hrajú sa, vzájomne si preukazujú mnohé pozornosti, dávajú pozor na votrelcov a predátorov a preto ú na sebe navzájom závislé. Je preto na majiteľovi a ošetrovateľovi či im dokáže túto potrebu poskytnúť a nakoľko. Zvlášť kone, ktoré nežili v stáde počas socializačného obdobia svojho rastu a telesného i duševného vývoja, treba do stáda začleňovať veľmi opatrne. Takéto kone doženú svoje nedostatky v komunikácii s ostatnými koňmi až za určitý čas. Takéto kone obvykle majú veľa problémov, pretože nedokážu správne vydávať a čítať signály svojho tela i tela iných koní z čoho potom ľahko vznikajú nedorozumenia a môžu viesť až k šikanovaniu ostatnými koňmi.

              Je preto veľmi dôležité so svojim koňom dobre vychádzať a hlavne žiť s ním ako priateľ. K tomu nám pomáhajú vedomosti o prirodzenom správaní koní a poznanie ich prirodzenej reči tela.

Aby sme s koníkom mohli správne pracovať podľa pravidiel horsemanshipu, potrebujeme najprv poznať  reč jeho tela. "Kôň nám rôznymi signálmi dáva najavo ako sa cíti.

Ušami:

-         Uši zašpicatené dopredu - čo sa to tam vpredu deje?

-         Uši na stranu - počuje niečo zo strany

-         Keď visia na stranu - drieme

-         Uši zašpicatené dozadu - Pri jazde dáva pozor na to, čo od neho požadujete; Medzi koňmi - podriaďuje sa

-         Uši položené dozadu - Dávajte pozor, nemôže vás vystáť, pohryzie vás alebo kopne

-         Živo sa pohybujúce uši - Deje sa tam toho toľko, že nevie, kde má počúvať skôr

Hlavou a krkom :

-         Zdvíhanie a poklesávanie hlavy - pokúša sa vidieť ostrejšie

-         Potriasanie hlavou - preč s muchami alebo sa diví niečomu

-         Hádzanie hlavou do výšky - naľakal sa

-         Zdvíhanie hlavy s postrčením - domáha sa pozornosti

-         Otáčanie hlavy na stranu - s tým nechcem nič mať

-         Krútenie krkom - najradšej by sa hnal do všetkých strán - pri vážnejších situáciách - chce utiecť preč

-         Mávanie hlavou sem a tam - na smrť sa nudí

Nohami:

-         Zdvíhanie zadnej nohy - dávajte pozor, vyrazí vpred

-         Zdvíhanie prednej nohy (s kvíkaním) - držte si odstup, ešte nie ste kamaráti

-         Podupávanie nohami - je mrzutý, je lepšie dať mu pokoj - pri sedlaní - nemá vôbec chuť do práce

-         Hrabanie - žobranie o jedlo; pred váľaním, teraz si urobím pekné miesto na váľanie - v snehu - chce nájsť niečo na jedenie

-         Zdvíhanie prednej nohy (pri žraní) - je veľmi hladný, nič mu neberte

Chvostom:

-         Chvost veľmi vysoko - u žrebca pri boji alebo nahováraní kobyly, pri úniku a pri nadšenom pozdrave

-         Zdvihnutý chvost - pri pozdrave, u kobýl - pri prieskume, keď majú kone menší strach, pri kalení

-         Chvost ďaleko natiahnutý - pri úmysle sa pohybovať alebo zvýšiť rýchlosť, všeobecná pozornosť

-         Chvost visí - spánok, driemota, bolesť, choroba, keď je kôň namáhaný

-         Stiahnutý chvost - strach, podráždenie - pred tým než kôň začne vyhadzovať v sebaobrane, zo zúfalstva

-         Švihanie chvostom- stiesnenosť, nervozita či hnev.

-         Koreň chvostu zvislo hore (len u žriebät) - chcem sa s tebou hrať

Pyskom a nozdrami :

-         Visiaci dolný pysk - u starších koní - pri únave, pri veľkom teple

-         Dlhý horný pysk (papuľa mierne pootvorená) - pokiaľ sa kôň chce váľať alebo umývať, pokiaľ chce ukázať ostatným jedincom že by sa rád nechal škrabať po srsti

-         Pevne zavretá papuľa - pozorný a bojazlivý (nozdry napäté a rozšírené)

-         Otvorená papuľa (vycerené zuby) - nezameniteľné gesto pri ohrození

-         Ohrnutý pysk - keď zachytí zaujímavý pach; Pri otvorenej papuli - klenutie horného pysku dozadu - toto možno pozorovať obzvlášť u žrebcov a valachov, keď cítia kobylu

-         Zívanie (kombinované s preťahovaním) - uvoľnenie svalu pred spaním i po prebudení či pri nude."[3]